S batohom na pleciach

Či prší, či sneží, na výlet je vždy ten správny čas. S batohom na pleciach neváhajte a vyberte sa spoznávať krásy našej krajiny.
My sme sa tentokrát zatúlali do Jasnej. Ubytovaní sme boli tu a môžeme len odporučiť.  Navštívili sme jaskyňu, posánkovali sa na zelenej lúke, navštívili Múzeum liptovskej dediny v Pribyline a len tak sme sa túlali po cestách necestách :-)

Vlkolínec

Neplánovaná, o to krajšia bola naša zastávka na tomto, zdalo by sa, že Bohom zabudnutom mieste. Opak je pravdou. Ľuďom, ktorých sme tam stretli (aj keď ich nebolo veľa), milota, nie túžba po zisku, sršala z tvárí.
Vlkolínec ma očaril v celej svojej nehostinnej kráse. Ten kľud, súzvuk s prírodou, človek dnes len tak nevidí.

Zimná rozprávka v Hruštíne

Zimná rozprávka. Aj tak sa dá nazvať miesto, kde sme strávili predĺžený víkend. Dokonca aj naša 2,5-ročná Babu prvý krát okúsila lyže. A tak sa na pár chvíľ stalo, že sme boli na svahu všetci štyria spolu :-) 

S Adelkou sme lyže prvý krát skúsili keď mala 3. Dnes, čerstvo 5 ročná, zlyžuje bez pádu akýkoľvek modrý svah, dokonca sa aj sama vyvezie hore na pome.

Lyže sú jednoducho naša srdcovka a ja som na svoje dievčatá veľmi pyšná a môjmu mužovi za jeho trpezlivosť veľmi vďačná ♥♥♥

Prvé zimné dobrodružstvo

Prežili sme krásny víkend s priateľmi na snehu v "Detskom hoteli" v Terchovej. Kto tam ešte nebol, neváhajte. Milý personál, domácka atmosféra, ale hlavne všetko prispôsobené deťom a pre deti. K tomu viac ako prijateľné ceny, čo viac si možno priať. My, aj naše decká, sme boli nadmieru spokojní. 

Adelka  urobila aj veľké pokroky v lyžovaní, naučila sa samostatne jazdiť na pome a dolu svahom to už ide aj bez pádov. Bolo to príjemné naladenie sa na Vianoce.

Chalúpky

Niekto sníva o apartmáne pri mori, niekto o dreveničke na horách...
Pre tých chalúpkochtivých pár fotiek z našich potuliek na Donovaloch.

Čičmany a Olympiáda

Už len tri dni a vypukne veľký športový sviatok nie len pre všetkých športovcov sveta - Olympiáda. Musím sa priznať, že som veľký športový fanúšik. Okrem futbalu, boxu a kulturistiky mám rada snáď všetky druhy športov.

Milujem, keď sa ľudia tešia a keď to vedia dať najavo. V takýchto chvíľach mi neraz od radosti vyhŕkne slzička v kútiku oka.

Milujem, keď tí čo prehrali gratulujú svojim súperom k výhre a majú pritom úsmev na tvári. 

Milujem práve na Olympiáde heslo: "Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa!" 

Na Vianoce som dostala od manžela špeciálny darček. Tričko a náramok s motívom, aké budú mať na svojom reprezentačnom oblečení tohtoroční slovenskí olympijonici. Musím sa priznať, že keď som si ho pod vianočným stromčekom rozbalila, pozerala som na "čudné indiánske vzory" trocha nedôverčivo. Akosi sa mi nechcelo veriť, že práve tieto vzory sú súčasťou slovenskej ľudovej kultúry. 

Že je to naozaj tak som sa nedávno presvedčili na vlastné oči. Vrámci cesty okolo sme zavítali  do starej slovenskej obce Čičmany, kde sa to starými ľudovými symbolmi priam hemžilo. Veď posúďte sami a nezabudnite sa tam niekedy pozrieť aj osobne. Domčekami úrčite zostanete očarení ako my.

Dovolenka na Slovensku

Musím sa priznať, že odkedy som na plnohodnotnej rodičovskej dovolenke už s druhým dietkom, rodinný rozpočet sa podstatne stenčil. A tak pri výbere dovolenkovej destinácie už nerozmýšľame, len aby bolo dobre, ale aj relatívne lacno.

Týždeň dovolenky máme za sebou a myslím, že kritériá sme splnili na jednotku.

Využili sme pozvanie a strávili pár dní v Poprade u mojej spolužiačky Lenky. Spolu s jej troma deťmi sa vyšantili aj naše a my sme mohli troška podebatovať. Podnikli sme aj nenáročnú túru vo Vysokých Tatrách, aquapark tiež nemohol chýbať :-) Lenka, ďakujeme za prichýlenie a starostlivosť a teším sa na oplátku niekedy v lete u nás!

Pozemnou lanovkou sme sa vyviezli na Hrebienok, odtiaľ popri vodopádoch na Rainerku, späť turistickou cestou pre vozíčkarov na Hrebienok.

Potom sme absolútne úžasne prekvapili moju sestru Moniku v Bardejove, ktorá nás ani náhodou nečakala, o to bola väčšia radosť :-) 

Ľudoprázdny Bardejov v pondelok večer po daždi. Turisti sem sa, je tam nádherne!

Kapsičky v akcii

Konečne sa nám podarilo zastaviť aj na Spišskom hrade. Toľko krát sme okolo neho prechádzali, toľko krát si sľubovali, že sa zastavíme, podarilo sa! Bola som milo prekvapená, hrad má aj vnútorné priestory s expozíciami - zhliadnuť môžete napr. starovekú kuchyňu, kaplnku či hrôzostrašnú mučiareň. A výhľad z najvyššej veže tiež stojí za to. Úžasné je aj pozorovanie malých sysľov, ktorí sa ubytovali pod hradom. Len ich prosím nekŕmte. Kastelán nám prezradil, že tým, že ich ľudia kŕmia, sysle si nerobia zásoby na zimu a hrozí im vyhynutie :-(

Naša cesta skončila u mojich rodičov. Prekvapenie najväčšie - naši nič netušili. Nechcela som, aby to neprehaňali s nákupmi a prípravami. Deti sa vyšantili v záhrade, no najväčší úspech malo zasa krmenie sliepok :-)

V záhrade u starých rodičov sa nájdu všakovaké poklady, napríklad aj lesné jahody

Cestou domov sme si spravili malú zastávku na Donovaloch. Zvonka okukali Habakuky (dovnútra by sme radi snáď niekedy inokedy aj s kamarátmi), vyskúšali detskú lezeckú stenu, bobovú dráhu a hajde domov.

Aké je to naše Slovensko len krásne!

Na záver snáď len jeden postreh. Neostýchajte sa navštíviť dávnych priateľov či rodinu. Nenadarmo sa hovorí - "Hosť do domu, Boh do domu :-)".  Krásne dovolenkovanie kdekoľvek!

Salaš Krajinka

Tak sa vždy raz za čas vyberieme na ďalekú cestu, krížom cez celé Slovensko, pozdraviť moju rodnú hrudu. S dvoma malými deťmi je to cesta naozaj strastiplná. O to viac oceňujeme miesta, kde sa človek môže na chvíľku zastaviť, oddýchnuť si, "vyvenčiť", zamaškrtiť a mať z toho ešte aj fajn pocit.
Jedným z takých "fajn" zastávok bol   Salaš Krajinka neďaleko Ružomberka. 
Pre deti je to malinký raj plný krásnych drevených hračiek (u nás bodovali traktory) a tiež živých zvieratiek, pričom poniektoré si len tak voľne pobehujú po tráve. Videli sme husy, sliepky, zajaka, somárika, kravky a samozrejme ovečky i s malými jahniatkami.

 Bryndzu sme nakoniec nekúpili (čo bol náš pôvodný zámer), ale keďže bol akurát čas obeda, neodolali sme ponuke reštaurácie a hybaj na halušky. A veru, dobre sme urobili! Halušky boli výborné, bryndzou teda ani náhodou nešetrili. K tomu kapustová polievka - porcia riadna, klobáskou a mäskom bohato obdarená, plný košík úžasného chlebíka samozrejmosťou... Ešte teraz sa mi slinky zbiehajú. Ani sa nám odísť nechcelo, keď sme si tak dobre bruchá pomastili :-)

Botanická záhrada a ZOO Bratislava

Uplynulý víkend bolo krásne počasie a my sme si ho aj poriadne užili. Vrámci akcie Bratislava pre všetkých sme si sobotné doobedie spríjemnili prechádzkou v Botanickej záhrade. Prechádzka bola fajn, aj keď musím povedať, že samotná Botanická ma trošku sklamala :-(
Nemyslím tým, že väčšina rastlín ešte nebola rozkvitnutá a rozvitá, s tým som ako alergik na peľ práve rátala. Vadil mi tam však priveľký hluk z neďalekej diaľnice - márne sa ho vtáčiky speváčiky snažili prekričať.
Všetky názvy rastlín boli len v latinčine, čo bol pre mňa ako laika dosť veľký problém. Kto by napríklad uhádol, že Thymus serpyllum je vlastne Materina dúška?
Úrčite by som privítala aj viac orientačných tabúľ, aby sme vedeli, v ktorej časti záhrady sa práve nachádzame (zaregistrovali sme len jednu celkovú mapku na začiatku).
Tiež aj viac informačných tabúľ o samotných rastlinách, napr. v akých oblastiach sa vyskytujú, kedy kvitnú, či iné zaujímavosti.
Sklenníky si už asi tiež prežili svoje. Najviac som sa tešila na kolekciu kaktusov, no musím povedať, že krajšie exempláre má azda aj skúsenejší kaktusár doma (aj keď možno nie také veľké kúsky) a za aranžmá tiež 0 bodov.
Celkovo to bola príjemná prechádzka, ktorá sa vyrovná prechádzke napr. v Sade Janka Kráľa, v ktorom však na rozdiel nepočuť hluk rozbesnených áut a viaduktu. Napriek všetkým nedostatkom, lepšie málo ako nič, preto pre milovníkov kvetín a rastlín úrčite odporúčam.


Popoludnie strávené s partiou kamarátov pri opekačke na Peknej ceste dalo tu správnu bodku za fajn dňom.


Nedeľa bola v znamení zvieratiek - hneď zrána sme vyrazili do ZOO. Areál je dosť veľký, nápor návštevníkov sme preto necítili tak výrazne. Dinopark sme však radšej vynechali, tam to bolo dosť neprejazdné.
Keď už píšem takým kritickým okom, tak len podotknem, že mi chýbalo viac lavičiek, hlavne na dlhej cestičke do kopca k nosorožcom a kengurám (tam nebola ani jedna). Nový pavilón ľudoopov je pekný, opice si však naň ešte nezvykli, takže zatiaľ sme si nemali čo vychutnať.


Podvečerná prechádzka na novej Dunajskej promenáde v Eurovei - aspoň niečo sa v Bratislave za posledné roky vydarilo :-)