Keď teraz píšem tento článok, cítim sa nesmierne šťastná. Preto, že mi práve manžel do telefónu povedal, že ma ľúbi, že jedno dieťa sa vedľa mňa šťastne usmieva a radostne sa gúľa hore dole po obývačke, že druhá princezná pekne spinká vedľa v izbičke, že nám do okien krásne svieti slnko a nabíja ma energiou, že sa po byte šíri príjemná vôňa práve upečeného koláča, že jedna moja sestra práve cestuje z cudziny a jednu noc prespí u nás, preto, že píšem tento blog a môžem sa o svoju radosť podeliť:-)
Do tejto mojej pohodovej nálady mi zapadá aj moje posledné recyklátorské dielko - ďalšia vec, čo som sa za ten rok naučila - všetko sa dá použiť (a teraz má môj muž obrovskú radosť, lebo on je zberateľ všetkého a s ničím sa nevie rozlúčiť:-)
Zuzík, tak už si ma dobehla?:)) Tak teda ešte véééľa takýchto radostných dní, výborných nápadov a aspoň kúsok energie na podelenie sa s nimi tu, na blogu:) Teším sa, že som ťa tu mohla stretnúť.
OdpovedaťOdstrániťP.S. Ako super, že máme takých milých, milujúcich a podporujúcich mužíkov:)Gabi
Veru Gabi, rôčik je za nami. Ale mne sa teba dobehnúť úrčite nepodarí - tie tvoje nápady a tvoreníčka sú jednoducho skvelé - pohľadnice, drôtiky,šitíčka. A písanie ti tiež ide jedna báseň. Už sa teším, keď baby trošku podrastú, úrčite zrealizujem toho buchtového Čierneho Petra či to krásne zúbkovo vílové vrecúško. Ty si môj prvý a verný komentátor - ďakujem a teším sa nabudúce u teba či u mňa :-)
OdpovedaťOdstrániťkrásny príspevok
OdpovedaťOdstrániť